II. Ferdinanda jeho život

<p>II. Ferdinand sa narodil v júli 1578 v Grazi, II. Ako najstarší syn arcivojvodu Károlyho a princeznej Márie Anny Bavorskej. Z jeho 15 súrodencov zostalo len veľmi málo, mnohí sa dožili sotva 20 rokov.</p> <p>Jeho otec zomrel v roku 1590. V tom čase sotva 17-ročný Ferdinand ešte nemohol prevziať trón, keďže podľa vôle panovníka mohol pokračovať vo vládnutí až po dovŕšení 18 rokov. Za jeho poručníka bol vymenovaný arcivojvoda Ernő. V roku 1596 začal spravovať svoje provincie. Vyhlásil protireformáciu, ktorá si vyžiadala mnoho obetí, a tak veľa ľudí opustilo Ferdinandove majetky. Habsburgovci sa vo všeobecnosti usilovali o jednotnú centralizovanú ríšu, snažili sa čo najviac budovať absolutistické rámce, no arcivojvoda nechcel zachovať tento poriadok. V roku 1627 dal Česku novú ústavu, ktorá obnovila staré práva.</p> <p>Keďže v dome Habsburgovcov II. Bez nástupcu zostali aj cisár Svätej ríše rímskej Rudolf a Matej a za následníka trónu bol určený Ferdinand.</p> <p>V roku 1617 bol najprv 18. mája 1618 korunovaný za českého a potom za uhorského kráľa. V roku 1619 konečne získal titul nemecko-rímskeho cisára. Medzitým už rok prebiehala tridsaťročná vojna. V roku 1621 II. Ferdinand a Gábor Bethlen uzavreli Nikolsburgský mier. Výmenou bolo 7 uhorských žúp znovu pričlenených k Sedmohradsku a Bethlen dostal titul dedičného cisárskeho vojvodu.</p> <p>V jeho poslednom roku, v roku 1636, jeho syn III. Za svojho nástupcu si zvolil Ferdinanda a v roku 1637 zomrel vo Viedni.</p>

II. Ferdinanda Razenie mincí

<p>II. Ferdinand (1618-1637) bol členom habsburskej dynastie, cisárom habsburskej ríše, českým a uhorským kráľom. Keď Ferdinand nastúpil na trón, panovníci tradične razili svoje vlastné mince na znak svojej vlády a moci. Ferdinandove mince sa však razili v Čechách a iných oblastiach, kde bol uznávaný ako kráľ či panovník. Peniaze boli v obehu v mnohých oblastiach habsburskej ríše II. Ferdinand spočiatku razil zlaté a strieborné mince. Medzi zlaté mince patrila koruna (korunové zlato) a španielsky stotník, ktoré sa objavovali v rôznych nominálnych hodnotách. Medzi strieborné mince patrili tolár (tálor), koruna a rakúska koruna, ktoré boli v obehu v rôznych hmotnostiach a nominálnych hodnotách. Tieto mince často zobrazovali II. Ferdinandov portrét či erby V 19. rokoch 16. storočia, keď za Ferdinanda zúrila tridsaťročná vojna, sa razenie mincí dostalo do ťažkostí. Kvôli vojne a nestabilite mnohé oblasti zápasili s ašpiráciami na nezávislosť a finančnými problémami, čo ovplyvnilo aj razenie mincí. V tomto období si niektoré oblasti razili vlastné mince, na ktorých II. Namiesto Ferdinandovho portrétu či erbov boli viditeľní miestni panovníci či symboly II. Počas Ferdinandovej vlády sa peniaze objavili v rôznych verziách a denomináciách. Kvôli tridsaťročnej vojne a ekonomickým výzvam tej doby bol peňažný systém nestabilný a praktiky razenia mincí sa mnohokrát zmenili.</p>